Koľko krát si bežný človek položí otázku, prečo sú v politike stále tí istí ľudia? Neviem, no ja som si túto otázku kládol každý deň. Keď som sa dopočul o teórii “ruského kolesa“, nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Nedokázal som totižto pochopiť dôvod, prečo si ľudia skrátka nevyberú niekoho nového, niekoho kto má perspektívu a vôľu niečo presadiť a zmeniť. Napokon som zistil, že dostať sa na politickú scénu, je pre obyčajného človeka prakticky nemožné. A tu už prichádzam k vyššie zmienenému „ruskému kolesu“. Predstavte si, že nasadnete na tento monumentálny kolotoč s nádhernou vyhliadkou a tešíte sa až vás vynesie úplne na samý vrch. Ten pocit je úžasný, no viete že o chvíľu sa kolotoč opäť pohne a vy budete klesať. Zamilovali ste sa do pocitu byť tam hore, a stali ste sa na ňom tak závislí že ho chcete prežiť znovu a znovu, skrátka nechcete už s kolotoča nikdy vystúpiť. A teraz ľudia, čakajúci na tento kolotoč, sa doň nemajú ako dostať, pretože vy sa zubami nechtami držíte a nechcete vysadnúť. Tak presne takto funguje naša politická scéna. Politické strany ktoré sa na toto „ruské koleso“ dostali už skrátka nikdy nechcú vystúpiť, pretože vedia že aj keď sú teraz momentálne úplne dole, a tým myslím opozíciu, že kolotoč sa zase raz pohne a vyvezie ich na samý vrchol. Už dvadsať rokov tu máme v parlamente tie isté strany a každá z nich už bola vo vláde. Na chvíľu možno vypadli no napokon sa „ruské koleso“ aj tak otočilo a znova boli úplne na samom vrchu, vo vláde! A tak je to dookola stále o tom istom, a noví ľudia nemajú možnosť nastúpiť, pretože tí starí známi stále odmietajú s kolotoča odísť.
"Ruské koleso"
Hovorí vám niečo teória „ruského kolesa“ v politike? Vysvetlím vám pohľad obyčajného stredoškoláka na politickú scénu na Slovensku, a skúsim vám ho podať po praktickej stránke.